Čína ’71

Dnes je Čínska ľudová republika významným hráčom nielen vo svetovej politike ale aj v globálnej ekonomike. Zlomové udalosti, ktoré k tomu prispeli, sa odohrali pred päťdesiatimi rokmi

Rezolúcia 2758

25. októbra 1971 bola Valným zhromaždením OSN prijatá rezolúcia 2758. Zástupcom Číny v OSN, vrátane lukratívneho miesta stáleho člena Bezpečnostnej rady s právom veta, sa tak stala Čínska ľudová republika. Predchádzajúci zástupca – Čínska republika (Taiwan) bola z OSN vylúčená.

Iniciátorom tejto rezolúcie bolo Albánsko, ktoré sa po rozkmotrení so Sovietskym zväzom (k čomu prispela aj okupácia ČSSR v roku 1968) stalo významným spojencom ČĽR. Za rezolúciu zahlasovalo aj ZSSR a všetky jeho satelitné štáty (ktoré nemali veľmi na výber) hoci ČĽR a ZSSR v tej dome už neboli veľkí kamaráti.  V roku 1969  dokonca spolu aj bojovali v pohraničnom konflikte.    

Súhlasila aj väčšina krajín západnej Európy a Kanada. Španielsko, Grécko a Argentína, ktoré mali v tej dobe antikomunistické vlády, sa zdržali hlasovania. Rovnako postupovali aj Luxembursko a Cyprus. NSR a NDR nehlasovali, obidva nemecké štáty sa stali členmi OSN až v roku 1973. Hlasovať nemohlo ani Švajčiarsko, to vstúpilo do OSN až o desaťročia neskôr. Proti boli napríklad Malta, USA, Brazília, Japonsko, Austrália, Nový Zéland, Filipíny, Juhoafrická republika a Saudská Arábia.

Nixon v Číne

Hoci USA rezolúciu 2758 odmietli, ešte pred jej schválením sa začal proces zbližovania Spojených štátov s Čínskou ľudovou republikou. V júli 1971 Henry Kissinger, vtedajší Nixonov poradca pre národnú bezpečnosť, utajene navštívil Peking. O pár dní neskôr, 15. júla 1971, presne 50 rokov pred zverejnením tohto článku, prezident Nixon v živom televíznom prejave oznámil, že budúci rok navštívi komunistickú Čínu. Z pohľadu jeho republikánskych, silne protikomunistických, voličov to bol šok.

Plánovaná návšteva sa uskutočnila 21.-28. februára 1972. Nixon sa stretol aj so samotným Mao Ce-tungom. Návšteva bol úspešná. Nixon drvivým víťazstvom, v 49 štátoch, vyhral voľby v novembri 1972. Krk mu zlomila až aféra Watergate, ktorá ho donútila abdikovať.

Prečo sa vlastne USA, najväčší bojovníci proti šíreniu komunistickej ideológie, začali „bratríčkovať“ s komunistickou Čínou? Jedným z dôvodov bola snaha ešte viac „rozkmotriť“ dve najväčšie krajiny pod vládou komunistickej strany, ZSSR a ČĽR, ktorých vzťahy v tom čase už neboli najlepšie. Klasická  stratégia „rozdeľ a panuj“. Cieľom však bolo aj ukončenie vojny vo Vietname, proti ktorej protestovala stále väčšia časť verejnosti v USA. ČĽR, ako významný spojenec komunistického Vietnamu, tu mohla pomôcť. 

Dnešok

Pár rokov po smrti Mao Ce-Tunga sa stal de facto vedúcim predstaviteľom ČĽR Teng Siao-pching (formálne bol „len“ podpredseda Komunistickej strany Číny). Neskôr zaviedol rozsiahle ekonomické reformy, ktoré do pevninskej Číny pritiahli investorov.

1. januára 1979, už za prezidenta Cartera, USA zrušili diplomatické vzťahy s Čínskou republikou (Taiwan) a vytvorili ich s Čínskou ľudovou republikou. Na konci januára Teng Siao-pching navštívil Spojené štáty. Boli podpísané viaceré medzištátne zmluvy.

V apríli tohto roku bol v Kongrese USA prijatý Taiwan Relations Act, zákon ktorý definoval neoficiálne styky s týmto, už diplomaticky neuznávaným, ostrovom. Vo vzťahoch Taiwan-USA začala doba „strategickej nejednoznačnosti“.

Dnes je ČLR fabrikou sveta. Ak by sa z amerických alebo európskych domácností odstránili všetky výrobky s nápisom MADE IN CHINA, vyzerali by prázdno. To sa netýka len bežných priemyselných výrobkov ale aj značnej časti high-tech vybavenia. V ČĽR sa vyrábajú nielen počítače, smartfóny alebo televízory ale aj solárne panely a komponenty pre veterné turbíny, nevyhnutné pre zelenú energetiku.

Ešte väčšie riziko predstavuje Taiwan. Hoci Čínska republika (Taiwan) a Čínska ľudová republika formálne uznávajú princíp „jednej Číny“, ich vzájomné vzťahy nie sú stále vysporiadané. Vzhľadom k tomu, akou mierou je na týchto dvoch krajinách závislá globálna ekonomika, bolo by násilné riešenie tohto problému celosvetovou katastrofou.

Uvediem len jeden príklad. V súčasnosti trpí, nielen naša, automobilová výroba nedostatkom mikročipov. Výsledkom limitovanej výroby sú ekonomické škody. TSMC je nielen najväčším nezávislým výrobcom mikročipov ale aj firmou, ktorá ako jediná na svete vie vyrábať čipy najvyspelejšou 5 nm technológiou. V TSMC sa vyrábajú mikročipy pre Apple, AMD, Qualcomm a množstvo ďalších firiem. Písmeno T v názve TSMC je skratka pre Taiwan (Taiwan Semiconductor Manufacturing Company). Znamená to, že väčšina výrobných kapacít tejto firmy sa nachádza na tomto ostrove.

Výroba polovodičov je extrémne technologicky náročná činnosť. Kým je mikročip vyrobený, udejú sa desiatky až stovky technologických operácií. Celé to trvá, podľa komplikovanosti čipu, týždne až mesiace. Už pár minútový výpadok elektriny znehodnotí niekoľkomesačnú várku, tak ako sa to udialo napríklad v Samsungu v roku 2018. Samotné poškodenie tovární môže spôsobiť aj niekoľkoročný výpadok výroby mikročipov.  

Ako by dopadol, už dnes napätý, trh s polovodičmi a na nich založených prístrojoch, ak by sa kontinentálna Čína rozhodla  „vyriešiť“ otázku Taiwanu silou? Radšej na to ani nemyslieť.

Leave a Reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.