O začiatkoch mojej hereckej „kariéry“ som tu už písal. Z neznámeho dôvodu ma agenti z Hollywoodu zatiaľ nekontaktovali. Život však priniesol inú príležitosť. (viac…)

Ak by mi niekto ešte pred pár rokmi povedal, že raz budem písať beletriu, vysmial by som ho. Človek mieni, osud mení. (viac…)

V roku 2003 som už siedmy rok pracoval v nadnárodnej IT korporácii. Bol som odborný zamestnanec oddelenia vzdelávania. Na starosti som mal, okrem školenia IT kurzov a občasných IT projektov, aj záležitosti týkajúce sa techniky. Práca ma bavila, jedinou chybičkou na kráse bolo to, že môj kariérny rast prakticky neexistoval. (viac…)

Môj diplom tvrdí, že som absolventom Fakulty elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity. Odbor Elektronika. Len pri pár udalostiach v mojom živote dokážem presne identifikovať kritický moment, keď došlo k zlomu. Patrí medzi ne aj výber vzdelania. (viac…)

Vyrastal som v krajine, kde sa budovala „pokroková spoločnosť“. Až do tej miery, že odtiaľ ľudia utekali. Štát bol preto obohnaný ostnatým drôtom. Opustenie republiky bez povolenia bol trestný čin. (viac…)

Príbeh, odohrávajúci sa v dobe keď spím, sa na tomto blogu už objavil. Hoci tu neplánujem písať snový denník, niektoré výtvory môjho podvedomia sú tak zaujímavé, že nedokážem odolať túžbe sa o ne podeliť. Fascinuje ma jeho schopnosť poskladať čriepky bežnej reality takým spôsobom, že „zvnútra“ vyzerajú nielen uveriteľne ale aj živo a zaujímavo. (viac…)

Druhá polovica roku 1994 bola pre mňa prelomová. Prežil som pár situácii, ktoré navždy zmenili môj život. (viac…)

Okrem študentských internátov je charakteristickým znakom Mlynskej doliny aj autobusová linka číslo tridsaťdeväť. Nachádza sa tu jedna z jej konečných staníc. Výraz „plná tridsaťdeviatka“ sa tak stal aj súčasťou folklóru. Svojou troškou som k tomu prispel aj ja, ked som sa raz v piatok potreboval dostať na Hlavnú stanicu. (viac…)

Za domom, v ktorom som vyrastal, je detské ihrisko. Stojí tam „od nepamäti“ lebo si naozaj nepamätám na čas, keď som ho z okna detskej izby nevidel. Do nášho novopostaveného paneláku sme sa prisťahovali, keď som mal asi rok. Ihrisko teda bolo vybudované asi už pri výstavbe sídliska. (viac…)

V čase mojej mladosti mobilné telefóny neexistovali. Zopár „vyvolených“ súdruhov síce malo prístup do systému, kde sa dalo telefonovať aj z auta, pre bežných ľudí ostávala ako jediná možnosť iba pevná linka. A ani to nebola úplná samozrejmosť. Pripojenie telefónu zabezpečoval nepružný štátny monopol. Od žiadosti po jej vybavenie mohli uplynúť aj roky. (viac…)