MHD používam často. Hlavne do centra Bratislavy je to pohodlné, nemusím stáť v zápchach a hľadať miesto na parkovanie.
Hoci tento spôsob dopravy používam už desaťročia, nikdy som zámerne nejazdil „na čierno“ a tiež som nikdy nemusel zaplatil pokutu. Až do dnešného dňa. Pričom jej dôvod je skôr kuriózny ako odsúdeniahodný.
Ako hovoria bratia Česi: „Kdo mečem zachází, ten mečem schází“. Ja, „ajťák“, som doplatil na počítačovo presné meranie časových intervalov v aplikáciách používaných Dopravným podnikom.
V poslednom čase väčšinou používam na kúpu cestovného lístka mobilnú aplikáciu IDS BK. Po kúpe v aplikácii nie je doklad platný okamžite ale až po 30 sekundách. Slúži to na to, aby v okamihu, keď sa v dopravnom prostriedku ozvú známe slová: „Kontrola cestovných lístkov!“, nezačali všetci „bezlístkoví“ klikať v mobile a hromadne nakupovať cestovné doklady.
Môj zámer nebol vyhnúť sa plateniu cestovného ale do električky číslo 9, smerujúcej do Ružinova, som dobiehal na poslednú chvíľu. Lístok som si kúpil teda až tesne pred vstupom do vozidla. Nevedel som, že zároveň so mnou nastupujú aj revízori.
Keď sa pán kontrolujúci lístky objavil pri mne, 30-sekundový interval už uplynul a na displeji mobilu svietila informácia, že môj lístok je platný. S kľudom som ho teda ukázal revízorovi. Chyba lávky. Kontrolór oskenoval QR kód svojim zariadením a hneď si pýtal občiansky preukaz. Prístroj totiž dokáže presne porovnať čas odchodu dopravného prostriedku a čas platnosti lístka. V mojom prípade bolo 15:56 (platnosť lístka) neskôr ako 15:55 (odchod električky).
Revízor sa správal nesmierne slušne a umožnil mi platbu kartou (to sa nedá ani v niekoľkých reštauráciách kam chodím na obed). Výška celkovej pokuty 49,90 € (49 € pokuta + 0,90 € základné cestovné) bola zvolená šalamúnsky a nevyžadovala ani zadanie PIN ku karte. Možno aj z toho dôvodu, aby ju mohol zaplatiť aj „spoločensky unavený“ cestujúci, ktorý má obrovský problém si na bezpečnostný kód spomenúť.
Hoci beriem na vedomie fakt, že som nedodržal pravidlá a nastúpil som do vozidla s neplatným lístkom, v okamihu nástupu som už cestovné mal zaplatené. Lístok som si kupoval preto, lebo to tak robím vždy, keď cestujem, a nie preto, že vo vozidle sú aj revízori. V čase kúpy lístka som o ich prítomnosti nevedel. Z morálneho hľadiska sa teda za čierneho pasažiera nepovažujem.
Vnímam preto sumu, ktorú som revízorovi zaplatil, ako „charitatívny príspevok“ na prevádzku MHD. Len dúfam, že nepadne celá na revízorovu províziu. Existuje ešte jedna možnosť, ako mi to môže Dopravný podnik, v spolupráci so Šťastenou, ktorá si asi dnes zobrala voľno, vykompenzovať. Včera som sa prihlásil do lotérie, kde môžu zaočkovaní vyhrať celoročnú bratislavskú „električenku“.
