Neviem, čo by sa stalo, ak by moja nádejná herecká kariéra nebola náhle prerušená už v škôlke. Po červenom koberci by som si šiel prebrať Oscara? Bol by som neustále obletovaný fanúšičkami?
Škôlka
Mal som vtedy hrať hlavnú rolu – drotára, v škôlkarskom predstavení. Dostal som kostým, na chrbát mi naložili drotársku krošňu. Prechádzajúc sa do kruhu, vyvolával som reklamu na moje služby: „Dróóótujem …“
Z nejakého dôvodu však učiteľka, režisérka nášho predstavenia, nebola s mojim výkonom spokojná. Už si nepamätám, či boli moje výkriky nedostatočne synchronizované s chôdzou alebo som nedodržiaval očný kontakt s obecenstvom. Bol som nahradený.
Z trucu som sa vrhol na iný druh umenia. Naučil som sa čítať. Keď som zvládol celú, dosť chudobnú, škôlkarskú knižnicu, začal som drankať ďalšie knihy od rodičov. Vy, moji čitatelia, ste tak dnes nútení vstrebávať šialené následky tohto rozhodnutia.
Čaba
Ďalšiu šancu, dostať sa pod ochranu múz Tálie, či Melpomené, som dostal na gymnáziu. Hlavným programom stužkovej bol film, kde hrali všetci študenti z našej triedy. Vtedy, tesne po revolúcii, všade vládla mierna anarchia. Vo filme tak účinkovali aj členovia profesorského zboru. Náš matematikár a triedny bežne prednášal v modrom plášti na štýl „profesor Indigo“. Vo filme sa ale objavuje v tielku a s gitarou, ako člen rockovej skupiny. Zahrala si aj pani profesorka Fremalová, už som o nej v jednom blogu písal. Ostala však dámou a predstavovala len samú seba – učiteľku slovenčiny.
Cieľom filmu bolo robiť si srandu z nás samotných. Aj o tom je program stužkovej. Každý z účinkujúcich bol preto určitým spôsobom dotlačený do roly predstavujúcej presný opak jeho prirodzenosti. Dievčatá, ktoré do školy nechodili vyzývavo oblečené, vystupovali ako polonahé tanečnice na Tahiti. Vždy tichý a slušný chlapec zahral narkomana tak presvedčivo, že sme ho začali podozrievať, či s drogami už niečo nemal. Vrcholom odvahy bol dlhý záber na holý zadok jedného spolužiaka. V kontexte príbehu a bez prvoplánovej vulgárnosti.
Pre mňa, večne zavŕtaného v knihách alebo sediaceho pri počítači, neznášajúceho šport a telesnú výchovu, ktorý pozná slovo „posilňovňa“ len z výkladového slovníku, sa tiež našla „ideálna“ rola. Hral som Čabu – barového vyhadzovača. Okrem toho mi bol predpísaný ako kostým spoločenský oblek. Pričom, tak ako dnes, aj počas strednej školy som vždy preferoval pohodlné oblečenie. Móda a „dresskód“ mi boli vždy cudzie. Oblek som mal v deň natáčania oblečený prvýkrát v živote.
Moja scénka spočíva v tom, že svojim „svalnatým“ telom bránim ostatným spolužiakom vo vstupe do baru. Jeden z nich ma vyprovokuje a keď vybehnem z brány, aby som ho naháňal, zvyšok triedy prekĺzne poza môj chrbát do baru. V pozadí hrá skladba „Čaba neblázni“ od Elánu. Celý film je totiž koncipovaný okolo albumu Rabaka tejto skupiny.
Ako dôkaz mojej hereckej kariéry prikladám pár snímok z filmu. Ospravedlňte ich nízku kvalitu. Videofilm bol natočený na VHS, čo je systém s dosť mizerným rozlíšením. Okrem toho sa bohužiaľ, či našťastie, nezachovala originálna kazeta a tak bol film digitalizovaný až z niekoľkonásobnej kópie, čo má pri analógových videozáznamoch výrazný vplyv na (ne)kvalitu. Technológiu CSI, kde dokážu z rozmazanej fotky auta určiť nielen jeho evidenčné číslo ale aj to čo mal šofér včera na obed, nemám k dispozícii.
Očakávam, že tieto zábery zaujmú aj filmových agentov z Hollywoodu. Na základe mojich konkrétnych hereckých skúseností som presvedčený, že by som dokonale stvárnil rolu akčného hrdinu z oblasti bezpečnostných služieb, oblečeného do elegantného obleku. Napríklad takého Jamesa Bonda.
