Ako ma zaočkovali AstraZenecou

Keď sa otvorila čakáreň pre moju vekovú kategóriu, neváhal som a prihlásil som sa na očkovanie. Vedel som, že dostanem vakcínu AstraZeneca.

Administrácia

Bol som prekvapený rýchlosťou celého procesu. Zaregistroval som sa v stredu 14.4. okolo obeda. Už večer toho dňa mi prišiel termín na sobotu 17.4. o 12:25.

Ako miesto vakcinácie som si vybral Veľkokapacitné očkovacie centrum vybudované Bratislavským samosprávnym krajom. Je umiestnené v Národnom futbalovom štadióne, v blízkosti križovatky Bajkalská-Vajnorská. Okrem iného, som si tak zblízka mohol prezrieť tento zázrak slovenského klientelizmu. Budovu, postavenú za skoro sto miliónov eur, určenú primárne na to „aby sa dospelí chlapi hrali s loptou“. Nie som fanúšik futbalu ani iného športu, za normálnych okolností by som tak sem ani nepáchol.

Na miesto som prišiel asi 10 minút pred termínom. Dá sa tu aj zaparkovať v podzemnej garáži. Ja som miesto auta použil, pre mňa pohodlnejšiu, MHD. V blízkosti je zástavka autobusov a električiek (Nová Doba).

Organizácia v samotnom očkovacom centre je vynikajúca. Miesto je dobre popísané a všetko usmerňujú organizátori. Na začiatku sa kontroluje podľa občianskeho, či je človek naozaj prihlásený na daný termín a teda spĺňa, napríklad vekové, kritéria. Následne sa čaká, v krátkom rade, s dodržovaním odstupov, na voľné očkovacie stanovište, ktorých je celkovo dvanásť.

K organizácii očkovania mám len jednu výhradu. O „zábavu“ sa tam starali klauni z organizácie Červený nos. Ich úloha pri zlepšovaní nálady dlhodobo chorých detí v nemocniciach je určite prínosná. V prípade dospelých, ktorí sa v očkovacom stredisku zdržia necelú polhodinku, boli však nielen zbytoční, ale kvôli ich vykrikovaniu občas nebolo počuť pokyny organizátorov. Drvivá väčšina účastníkov očkovania ich ignorovala. Nabudúce poprosím bez klaunov.       

Očkovanie  

Na začiatku očkovacieho stanoviska je lekár, ktorý zisťuje anamnézu, na základe otázok k rizikovým faktorom. Ja som na všetky otázky odpovedal záporne, očkovaniu teda nič nebránilo. Nie je potrebné mať so sebou žiadne predvyplnené tlačivo, ako sa uvádza na niektorých internetových stránkach. Lekár následne vytlačí informovaný súhlas s očkovaním, ktorý som podpisoval ja a potvrdenie o očkovaní, ktoré potvrdí lekár.

Samotné očkovanie prebieha v „očkovacej kabínke“. Odporúčam si obliecť tričko s krátkym rukávom, očkovanie tak nebude zdržiavané vyzliekaním sa a obliekaním. Sestrička ma upozornila, aby som uvoľnil sval a aplikovala mi vakcínu do ľavého ramena. Ľaváci ju dostanú na opačnú stranu. Je to len jemné pichnutie, ihla je veľmi tenká. Vakcínu som dostal presne v čase, na ktorý som bol objednaný, asi desať minút po tom, ako som vstúpil do očkovacieho centra.

Za očkovacou kabínkou je čakáreň, kde sa nasledovných 15 minút čaká, či sa neprejavia krátkodobé vedľajšie účinky očkovania, ako napríklad anafylaktický šok. Čas si každý kontroluje sám. Keď uplynie príslušná doba, môže odísť.

K samotnému priebehu očkovania výhrady nemám. Bolo by ale vhodné, ak by potvrdenie o očkovaní nebolo vydávané len v papierovej forme ale aj ako SMS a e-mail. Tak, ako to chodí z antigénových testov.         

Sprievodné účinky

Každé očkovanie je vstreknutie pre telo cudzieho prvku do organizmu. Cieľom je vzbudiť aktívnu reakciu imunitnej sústavy. Je preto pochopiteľné, že sa po očkovaní objavia aj, nie veľmi príjemné, symptómy aktivovaného imunitného systému.

Bol som zaočkovaný v sobotu okolo obeda. Prvé pocity, že „na mňa niečo lezie“, vo forme tlaku v hlave a sucha v ústach, sa objavili poobede. Večer som už mal horúčku, ktorá v priebehu noci vystúpila na hodnotu asi 38,7 °C. Celú nedeľu som preležal v posteli, jesť mi veľmi nechutilo, prijímal som ale dostatok tekutín. Telesná teplota počas nedele kolísala v rozmedzí 37,5-38,5 °C. V pondelok ráno som mal ešte mierne zvýšenú teplotu na úrovni 37,2 °C, v priebehu dňa klesla na normál.

Nebral som žiadne lieky na zníženie horúčky. Mám skúsenosť, že pokiaľ je horúčka mierna a nechá sa tomu voľný priebeh, vyliečenie sa z choroby trvá kratšie. Imunitný systém si horúčkou vytvorí optimálne podmienky na svoje fungovanie a nie je dobré mu to „kaziť“.

Ešte dnes, päť dní po očkovaní, pociťujem ako sprievodný účinok malý opuch a jemnú bolesť na dotyk v svale v blízkosti miesta vpichu. Takisto je cítiť jemne bolestivé lymfatické uzliny v podpažnej jamke na ruke do ktorej bola aplikovaná vakcína.       

Čo sa týka rizika krvných zrazenín, spájaného s vakcínou AstraZeneca, J&J a vzhľadom k rovnakému princípu fungovania sa to bude týkať pravdepodobne aj Sputnik V, beriem ho na vedomie. Ak má nežiadúci účinok pravdepodobnosť výskytu 1: 1 000 000, je tak nepravdepodobný, že môžem toto riziko prakticky ignorovať. Pravdepodobnosť, že ma zrazí auto, je o niekoľko rádov vyššia.

Mrzí ma hlavne to, že na toto minimálne riziko zareagovali oficiálne agentúry v niektorých štátoch hysterickou reakciou a zakázali očkovanie AstraZenecou. Ak by sa rovnako postupovalo napríklad v prípade niektorých antikoncepčných prípravkov, kde je riziko krvných zrazenín sto až tisíckrát vyššie (1:10 000 – 1:1 000), tak by asi akcie výrobcov kondómov a detských plienok začali veľmi rýchlo rásť.

5 thoughts on “Ako ma zaočkovali AstraZenecou

  1. DK

    Ahoj dnes 2-hý krát . Ja som očkovaný Pfizerom . Dal som sa očkovať 1 mesiac po pozitivite- a objektívne medicínsky klinicky ľahkom priebehu (ale sklátilo ma to tak ako v živote ešte nie-takže subjektívne som si to ,,vychutnal“). Nečakal som na protilátky a šup ho na vakcinačné centrum. Hneď ako sa dalo , očkovala sa mama- vek cez 70 , manželka a po uvoľnení pravidiel aj 18 ročná dcér . Tatko až včera dostal 2. dávku.
    Ale nie o tom som chcel. Skús mi z pohľadu ,, exkockáča“ a štatistikou sa živiaceho človeka, ako môžu naši niektorí naši bývalí spolužiaci(z triedy ktorá bola s nami na lyžiarskom na Heľpe), ekonomicky- čiže ,, matematicky“vzdelaný človek doteraz nevie pochopiť že COVID tu reálne je, reálne zabil vyše 12 000 ľudí . A iná cesta ako- očkovať/prekonať (vyliečiť sa/umrieť) nie je. howgh.

    1. Ide tu o to, že od doby tvojho „kolegu“ Dr. Mengeleho máme zásadu, že medicínsky úkon môže byť vykonaný len po informovanom súhlase. Je to teda na vedomí a svedomí každého človeka, ako sa rozhodne. Ja som sa rozhodol pre očkovanie ale ak sa niekto rozhodne inak, lebo napríklad nedôveruje vakcíne, ktorá je vyvinutá na novom princípe, beriem to ako jeho slobodné rozhodnutie.

  2. DusanK

    s tým Mengelem si ma kúsok nasral. Aj v tejto dobe sú niektoré očkovania,, povinné,,. vymožiteľnosť tejto,, povinnosti,, je však ako vraví istý bard slovenskej justície nulitna. len malý lokálny príklad účinnosti. v našej nemocnici po povianočnom vakcinacnom týždni poklesol výskyt covidu u zamestnancov o 96 percent. osobne som rád za každého kto sa zaočkovať dá.

    1. Dal som ho naschvál do úvodzoviek, tak to neber tak osobne 🙂
      Povinné očkovanie existuje len v postkomunistických krajinách ako relikt minulej doby, ktorá ľudské práva ignorovala. V tých, kde komunisti nevládli, povinné očkovanie nemajú a aj napriek tomu tam majú vyššiu mieru zaočkovanosti. Tu nepomôže žiadne „silové“ riešenie, len osveta a vysvetľovanie.
      P.S.: Ak chceš aby sa ti komentár zobrazil aj bez schvaľovania, tak použi nick, ktorý už más schválený alebo DK alebo DusanK.

Leave a Reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.