Vitajte v pekle na slobode, priatelia!

Toto je prvý článok napísaný špeciálne pre tento blog. Popisuje dôvody vzniku nového priestoru na vyjadrenie mojich názorov.

V čase mladosti, čo už je dnes dávna minulosť, som rád získaval informácie z jedného denníku. Kvôli prístupu k nemu som bol ochotný prekonávať aj komplikované technické obmedzenia. Prešli roky ba až desaťročia. Tieto noviny sa neskutočne zmenili. Začalo v nich intenzívne „svietiť slniečko“. Až tak silno, že následný úpal ohrozoval duševné zdravie.

Keď som si zakladal blog na stránkach tohto média, vedel som, do čoho idem. Jedným z dôvodov bola nostalgia a ďalším relatívna známosť ich stránok a teda šanca, že si môj blog nájde dostatok čitateľov.

Blog považujem za úspešný. Desiatky čitateľov sa prihlásili na odber mojich „výtvorov“. Dostal som sa do kategórie „Obľúbený bloger“. Do e-mailovej schránky mi prišlo zopár pochvalných komentárov od tých čitateľov a hlavne čitateliek, ktorí/é nemajú zaplatené predplatné a tak nemôžu diskutovať priamo pod článkom. Niektoré články sa dostali do zoznamu tých najčítanejších, iné dokonca na titulnú stránku denníku. Najpopulárnejší príspevok má viac ako 11 000 prečítaní. Celková čítanosť, v čase písania tohto článku, je pekných 44444.

Písal som vždy na základe môjho „vedomia a svedomia“ a nikdy som na zvýšenie popularity článku nezneužil fakt, ktorý som veľmi rýchlo objavil. Totiž to, že na titulku sa dá veľmi ľahko dostať, ak sa autor trafí do vkusu redakcie. Teda píše z pohľadu feministickej či LGBTI…XYZ ideológie. Odsudzuje konzervativizmus. Pripadne je za blogom organizácia financovaná z príspevkov Európskej únie.

Ak teda blog považujem za úspešný, prečo po „diabolsky presných“ 6 mesiacoch, 6 dňoch a 6 hodinách túto platformu opúšťam? Lebo Hlava 22.

Poslednú vetu treba objasniť. Bol mi totiž zablokovaný jeden diskusný príspevok. Môjho blogu sa vôbec netýkal. Nebol ani prvým zablokovaným, či zmazaným, príspevkom, alebo dokonca celým kontom, za viac ako 15 rokov mojej „diskutérskej kariéry“ na tomto médiu. Dôvod jeho zablokovania bol však v tom, že sa „širokospektrálne-aktivisticky“ interpretovalo jedno z pravidiel diskusií a dostalo sa tak do konfliktu s pravidlom iným. Teda typická Hlava 22.

Pravidlo, ktoré som porušil, hovorí o tom, že do diskusných príspevkov nepatrí reklama a hlavne reklamné internetové odkazy. Samo o sebe je rozumné. Ja mám niečo podobné v pravidlách pre komentáre na tomto blogu. Druhým pravidlom však je, že tvrdenia ktoré diskutér do svojho príspevku napíše, musia byť zdôvodnené. To je tiež niečo praktické a v predchádzajúcom linku nájdete podobnú zásadu.

Keď som teda písal príspevok, kritizujúci politickú stranu, ktorá je miláčikom redakcie, dal som si sakramentský pozor, aby som svoje tvrdenie odôvodnil a to pripojením internetových odkazov na články „mainstreamových“ médií. Padla však kosa na kameň. Príspevok bol zablokovaný, lebo porušil Kódex diskutéra a dôvodom bola „reklama (propagovanie značky)“. Hlava 22.

Všimol som si, že podobný postup (označenie za reklamu) bol použitý, keď bol zablokovaný odkaz na Youtube video s prednáškou (konzervatívneho) psychológa Jordana Petersona. Vhodnosť tohto linku, v kontexte blogu ku ktorému prebiehala diskusia, dokazuje jeden príspevok, ktorý sa, ešte pred jeho zablokovaním, objavil: „Peterson to opäť dokonale zaklincoval. Sedí to ako… na šerbeľ.“ Pravdepodobne teda nejde o ojedinelý incident ale o „fintu“, ktorá sa v podobných prípadoch využíva častejšie.

Odkazy na iné „mainstream“ média som vo svojich diskusných príspevkoch využíval často a nikdy neboli zablokované. Ide teda evidentne o politicko-názorovú formu cenzúry. Takéto pravidlo sa však v príslušnom Kódexe diskutéra nevyskytuje.

Nemám problém s rešpektovaním vopred dohodnutých pravidiel a trestom vo forme zablokovania či vymazania, ak ich poruším. Rovnako budem postupovať aj na tomto blogu. Problém mám však s tým, ak sa pravidlá interpretujú príliš voľne a dochádza tak k ich konfliktu a teda nemožnosti konať bez ich porušenia. Ayn Randová dokonale popísala takúto situáciu, hoci v trochu inom kontexte – štátnej moci, vo svojom románe Atlasova vzbura:

Nevinným totiž nelze vládnout. Stát má jednu jedinou pravomoc – zatočit s tím, kdo překročí zákon. Jenže když není dost pachatelů, musí si nějaké obstarat. A tak začne stavět mimo zákon kde co, až už není možné normálně žít, aniž by se člověk proti něčemu neprovinil. Národ poctivců není nikomu k užitku. Z takového nic nekouká. Stačí ale schválit pár zákonů, které nelze ani dodržovat, ani vymáhat, ani objektivně vykládat, a rázem máte národ provinilců. A těm už vládnout lze.

Preto som tu. Ako platiaci zákazník a zároveň spolutvorca obsahu – bloger, považujem takéto konanie za neprípustné. Tak ako elektrický prúd sa vyberá cestou najmenšieho odporu, aj ja, elektrotechnický inžinier, si vyberám tú najjednoduchšiu cestu. Miesto „boja so systémom“ si vytváram systém vlastný. Je pochopiteľné, že predplatné tohto denníka si už znovu neobnovím.

Paradoxom je, že tento blog je vytvorený na serveroch firmy, ktorú založil bývalý predseda strany, ktorú som vo svojom zablokovanom príspevku kritizoval. Mám však u nich vynikajúce niekoľkoročné skúsenosti s prevádzkou firemného internetového priestoru a preto nepoužijem politicko-názorovú cenzúru, ako ju použilo médium z ktorého stránok odchádzam.

5 thoughts on “Vitajte v pekle na slobode, priatelia!

  1. Aj ja som blogovala na danom serveri. Len veľmi krátko. Aj keď som bola na to pripravená, ten nával vulgárnosti, surovosti a nepríčetnosti „diskutujúcich“ ma aj tak šokoval. Hoci sa mi zvýšila čítanosť stránky, predajnosť kníh, atď atď, nestojí to za to. Na vlastnom piesočku sa najlepšie hrá, to áno. Ale človek sa musí zmieriť s tým, že sa tam bude hrať takmer sám, len s hrśtkou verných. Jeho myšlienky sa prakticky nedostanú k novým ľuďom.

    1. Viem o tom, vaše blogy na SME som čítal (aj tie komentáre). Ja som tiež v podstate vedel do čoho idem, očakával (a dostal) som „nádielku“ od diskutérov skrývajúcich sa za svojimi prezývkami (skutočné meno v diskusiách tam používajú prakticky len blogeri) ale tá „Hlava 22“, o ktorej píšem v tomto článku, už bola priveľa.
      Našťastie, pokles predajnosti kníh ma (aspoň momentálne) trápiť nemusí 🙂

  2. Správna cesta. Nezávislosť je síce drahá, ale je to jediná cesta vpred. Zopár zmazanych príspevkov na cz/sk denníkoch mi stačilo na to, aby som tam ani nezačal blogovať. A co sa týka návštevnosti, na figu sú nám tisíce, ktorých naše texty nezaujímajú alebo im nerozumejú
    Držím palce v ďalšom publikovaní.

  3. Slavomir

    Mňa cenzor denníka SME vymazal už dávnejšie. Moje anti-slniečkárske názory vadili. Teraz občas píšem príspevky do Hlavných správ, čo tiež nie je bohviečo. Rozmýšľam, že si založím vlastnú internetovú stránku, ak by bola energia a čas, aj vlastný časopis. Uvidíme. Držím palce.

Leave a Reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.