Rok 1969 bol rokom začiatkov a zároveň aj koncov. Ľudia pristáli na Mesiaci a zároveň sa skončili „psychodelické“ 60. roky. V tomto roku sa v oblasti počítačovej techniky udialo pár udalostí, ktorých následky prežívame dodnes.
Skupina Eagles vo svojom hite „Hotel California“ z roku 1976 spieva „We haven’t had that spirit here since nineteen sixty nine“ (ten alkohol/toho „ducha“ sme tu nemali od roku 1969) a naráža hlavne na to, že šoubiznis 70. rokov už nebol tým, čo sa dialo na Woodstocku v roku 1969. V niektorých súčasných dôležitých počítačových technológiách však „ducha 1969“ stále nájsť môžeme.
Unix
Približne v čase, keď sa astronauti z Apolla 11 prechádzali po Mesiaci, v lete 1969, odišla manželka Kena Thompsona aj s ich ročným synom na trojtýždňovú návštevu ku Kenovym rodičom do Kalifornie. Bell Labs, kde Thompson pracoval, sídlili v New Jersey, na východnom pobreží USA.
Len pred pár mesiacmi sa jeho zamestnávateľ stiahol s projektu operačného systému MULTICS. Projekt mal totiž nastavené príliš ambiciózne ciele, čo celý plán komplikovalo. Thompson si ako „bokovku“ naprogramoval v MULTICS hru Space Travel. Po opustení projektu skúsil hru preniesť na firemný počítač GE-635. Hra však nebežala plynulo, operačný systém GECOS nebol optimalizovaný na interaktívnu prácu a okrem toho oddelenie, kde Thompson pracoval, muselo za počítačový čas platiť. Jedno zahranie hry tak stálo 50 až 75 dolárov (približne 350-525 dnešných dolárov).
Thompson zadal požiadavku na kúpu počítača PDP-10 od Digital Equipment, aby na ňom mohol vyvíjať operačný systém (a hrať Space Travel). Firma však jeho požiadavku na nákup počítača za vtedajších 120 000 dolárov (dnešných 840 000 dolárov) zamietla. Po opustení projektu MULTICS nemali Bell Labs záujem pracovať na ďalšom projekte operačného systému.
Ken Thompson bol však neúnavný. Susedné oddelenie vlastnilo starší, málo používaný, počítač PDP-7. Model z roku 1965 už bol aj na pomery roku 1969 dosť slabý a zastaraný. Mal však niekoľko predností. Obsahoval grafický displej, pôvodne sa totiž používal na návrhy plošných spojov, kde ich bolo treba aj vizuálne zobraziť. Pre hru ako Space Travel to bola obrovská výhoda. Bol k nemu pripojený aj pevný disk. V 60. rokoch to nebola ešte samozrejmosť, toto zariadenie na ukladanie dát bolo drahé a častokrát aj nespoľahlivé. Veľa počítačov preto používalo len magnetopáskové mechaniky (v podstate „magnetofón pre dáta“).
Chlap, ktorého manželka je aj s dieťaťom na opačnom konci krajiny, v kombinácii s počítačom, je cesta k problému. Thompson si nenasťahoval domov milenku. Za tie tri týždne naprogramoval operačný systém. Ako sám neskôr povedal, základ systému už mal (vznikol pri programovaní Space Travel) a potreboval týždeň na naprogramovanie textového editoru, ďalší na assembler (najjednoduchší programovací jazyk) a ešte jeden na tzv. „shell“ (príkazový riadok).
To čo vzniklo, sa najskôr nazývalo UNICS ako paródia na komplikovanosť systému MULTICS. Neskôr sa skratka zmenila na UNIX.
Dnes sú „potomkovia“ a „bratranci“ Unixu vo forme xBSD systémov a Linuxu na väčšine internetových serverov. Nosíme ich aj vo vreckách, mobilný operačný systém iOS od Apple je založený na FreeBSD, kým Android od Googlu na Linuxe. V roku 1969 nikto netušil, kam až to môže zájsť, ak manželka nechá svojho manžela tri týždne osamote.
Internet
V čase, keď si Armstrong, Aldrin a Collins už užívali svoju slávu, 30. augusta 1969, bol do prevádzky uvedený prvý IMP. Pod touto záhadnou skratkou sa skrýva Interface Message Processor, čo sa dá do slovenčiny približne preložiť ako „rozhranie na spracovanie správ“. Prvý IMP bol nainštalovaný na University of California, Los Angeles (UCLA). Nasledovali ďalšie: 1. októbra na Stanford Research Institute(SRI), 1. novembra na University of California, Santa Barbara(UCSB) a nakoniec v decembri 1969 na University of Utah.
Čo to vlastne ten IMP bol? Dnešnou terminológiou by sa dalo povedať, že išlo o kombináciu smerovača(routera) a sieťovej karty. IMP teda umožňoval pripojenie počítača k počítačovej sieti a zároveň preposielanie správ vo forme „balíkov“ dát v rámci siete.
IMP bol navrhnutý ako špeciálny program, ktorý bežal na minipočítači Honeywell DDP-516. Neskoršie sa ako IMP používali aj menej odolné, ale o to lacnejšie Honeywell 316. Postavila ho firma Bolt Beranek and Newman, ktorej zakladatelia boli profesori z MIT a financovanie zabezpečovala Advanced Research Projects Agency. Vývoj trval relatívne krátko, tím 13 hardvérových a softvérových vývojárov to stihol za necelých sedem mesiacov.
Keď bola podpísaná zmluva na stavbu IMP, senátor Edward Kennedy poslal blahoprajný telegram ku kontraktu na „Interfaith Message Processor“, čo voľne preložené znamená „Spracovávač správ medzi Vierami“.
Prvý pokus o spojenie prebehol 29. októbra 1969 medzi UCLA a SRI. Pri písmene „g“ z hlášky „login“ systém na SRI spadol. Chyba bola našťastie odstránená za pár minút a spojenie sa podarilo uskutočniť. V tomto okamihu sa zrodil ARPANET, počítačová sieť nazvaná podľa svojho „sponzora“, z ktorej postupne vznikol dnešný Internet.
Prvý domáci počítač
V predvianočnom katalógu luxusného obchodu Neiman Marcus z roku 1969 sa objavila reklama na zaujímavý produkt. Hlavný slogan reklamy znel: „Ak by vedela variť aspoň tak, ako vie Honeywell počítať.“ Dnes by už podobný text asi neprešiel. Už len z toho dôvodu, že dnešné domáce počítače sú viac ako tisíckrát výkonnejšie ako minipočítač z roku 1969 a nikto predsa nedokáže variť tisíckrát lepšie ako sa varilo vtedy.
Produkt, ktorý reklama propagovala, bol prvý domáci, presnejšie kuchynský, počítač – H316. Vytvorený na rovnakom počítači Honeywell 316 ako IMP. Obsahoval špeciálne programy na ukladanie receptov, domáce účtovníctvo a plánovanie jedálneho lístka.
Nepredal sa ani jeden kus. Neviem, či dôvodom bolo to, že stál 10 000 vtedajších dolárov (približne dnešných 70 000 USD) alebo to, že na používanie tohto počítača bolo treba absolvovať intenzívny, minimálne dvojtýždňový, kurz.
Zdroje: Brian W. Kernighan: UNIX A History and a Memoir, Heslá z anglickej Wikipédie: Unix, History of Unix, Multics, Space Travel (video game), Interface Message Processor, Honeywell 316