Tretieho júla som sa zúčastnil krstu prvej vydanej knihy Jany Plauchovej, románu Nula kelvinov. Počkať. V roku 2022 má predsa táto spisovateľka vydanú aj Večnosť omylov, Úvod do teórie chaosu a Druhú planétu. Ako môže byť jej prvou? (viac…)
V roku 2003 som už siedmy rok pracoval v nadnárodnej IT korporácii. Bol som odborný zamestnanec oddelenia vzdelávania. Na starosti som mal, okrem školenia IT kurzov a občasných IT projektov, aj záležitosti týkajúce sa techniky. Práca ma bavila, jedinou chybičkou na kráse bolo to, že môj kariérny rast prakticky neexistoval. (viac…)
Môj diplom tvrdí, že som absolventom Fakulty elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity. Odbor Elektronika. Len pri pár udalostiach v mojom živote dokážem presne identifikovať kritický moment, keď došlo k zlomu. Patrí medzi ne aj výber vzdelania. (viac…)
Vyrastal som v krajine, kde sa budovala „pokroková spoločnosť“. Až do tej miery, že odtiaľ ľudia utekali. Štát bol preto obohnaný ostnatým drôtom. Opustenie republiky bez povolenia bol trestný čin. (viac…)
Hoci mám technické vzdelanie, vždy ma zaujímala aj história. V detstve som prečítal učebnicu dejepisu už cez prázdniny. Ešte viac ma fascinujú teórie, ktoré sa snažia vysvetľovať dejiny cyklicky, teda, že určité situácie sa v pravidelných intervaloch opakujú. (viac…)
Prvý text od ruského autora Dmitrija Gluchovského, ktorý som čítal asi pred dvomi rokmi, bol román Text. Dej je celkom zaujímavý, dokonale popisuje ruské reálie, nejde však o dielo z fantastického žánru. S prižmúrením obidvoch oči by sa snáď dalo zaradiť medzi detektívky. (viac…)
Príbeh, odohrávajúci sa v dobe keď spím, sa na tomto blogu už objavil. Hoci tu neplánujem písať snový denník, niektoré výtvory môjho podvedomia sú tak zaujímavé, že nedokážem odolať túžbe sa o ne podeliť. Fascinuje ma jeho schopnosť poskladať čriepky bežnej reality takým spôsobom, že „zvnútra“ vyzerajú nielen uveriteľne ale aj živo a zaujímavo. (viac…)
Hoci sci-fi patrí stále k môjmu najobľúbenejšiemu druhu beletrie, recenzie diel z tohto žánru tu budú zriedkavé. Občas však urobím výnimku. Napríklad, ak ma zaujme nielen kniha samotná ale jej autorka je mojou rodáčkou. (viac…)
Druhá polovica roku 1994 bola pre mňa prelomová. Prežil som pár situácii, ktoré navždy zmenili môj život. (viac…)
Okrem študentských internátov je charakteristickým znakom Mlynskej doliny aj autobusová linka číslo tridsaťdeväť. Nachádza sa tu jedna z jej konečných staníc. Výraz „plná tridsaťdeviatka“ sa tak stal aj súčasťou folklóru. Svojou troškou som k tomu prispel aj ja, ked som sa raz v piatok potreboval dostať na Hlavnú stanicu. (viac…)
