Hoci mám technické vzdelanie, vždy ma zaujímala aj história. V detstve som prečítal učebnicu dejepisu už cez prázdniny. Ešte viac ma fascinujú teórie, ktoré sa snažia vysvetľovať dejiny cyklicky, teda, že určité situácie sa v pravidelných intervaloch opakujú.
Jednou z takýchto hypotéz, či teórií, je tá, ktorú priniesli William Strauss a Neil Howe. Nazývajú ju Teóriou generácií. Hoci ju poznám už dlhšie, až nedávno som sa dostal k jej detailnému popisu v knihe, ktorej názov je aj titulom tohto článku.
Autori vychádzajú z predpokladu, že udalosti a celkový stav spoločnosti formujú charakter človeka. Hlavne počas dospievania. Osobnosť jedinca, ktorý vyrastal v čase krízy, vojny (alebo opakovaných pandemických „lockdownov“) bude iná ako u človeka, ktorého detstvo bolo plné stability a optimizmu. Vzhľadom k tomu, že tieto okolnosti pôsobia na všetkých, ktorí sú približne v rovnakom veku, vznikajú jasne rozlíšiteľné „generácie“, definované konkrétnym typom osobnosti a z nej vychádzajúceho správania. Následne takáto „generácia“ formuje aj svoju dobu. Vznikajú jasne rozlíšiteľné „obdobia“, charakteristické stavom spoločnosti a udalosťami, ktoré sa v nej dejú.
Určitým spôsobom to pripomína známy aforizmus: Zlé časy vytvárajú silných ľudí, silní ľudia vytvárajú dobré časy, dobré časy vytvárajú slabých ľudí a slabí ľudia vytvárajú zlé časy.
Strauss a Howe dokazujú svoju hypotézu na anglo-americkej histórii, siahajúcej od neskorého stredoveku až do nedávnej súčasnosti. Podarilo sa im identifikovať cyklus štyroch opakujúcich sa „dôb“, ktoré nazvali „turnings“ (otočky) a rovnako aj štyroch generačných „archetypov“. Každá „doba“ trvá 20-22 rokov a celý „cyklus“, s dĺžkou 80-84 rokov, autormi nazývaný starorímskym pojmom saeculum, tak pripomína dĺžku života priemerného človeka. Jednotlivec, ktorý nezomrie predčasne, má tak možnosť zažiť všetky štyri obdobia. Je jasné, že každá „generácia“ prežíva rozličné obdobia v rozličnom veku, čo je aj základný mechanizmus, ktorý „poháňa“ celý cyklus.
Autori definovali nasledovné „doby“:
| Názov | Vlastnosti | Posledný výskyt |
| Vrchol (High) | Rast životnej úrovne; silné a dôveryhodné inštitúcie; konformná spoločnosť, kde nie je odlišnosť a individualita vítaná; „nudná“´, neinovatívna kultúra. | 1946-1964 |
| Prebudenie (Awakening) | Nové kultúrne formy; napádanie existujúceho spoločenského poriadku a jeho inštitúcií, svetonázoru a filozofie; snaha o osobnú a duchovnú slobodu neviazanú spoločenskými normami. | 1965-1984 |
| Rozpletenie (Unraveling) | Inštitúcie sú slabé, skorumpované a nedôveryhodné; silný individualizmus; „kultúrne vojny“; atomizovaná spoločnosť; stagnácia životnej úrovne. | 1985-2004 |
| Kríza (Crisis) | Ekonomické krízy, vojny a iné katastrofy; pokles životnej úrovne; existujúce inštitúcie zanikajú, ku koncu obdobia sa vytvárajú základy pre nové. | 1929-1945 2005-2025? |
A príslušné „archetypy“:
| Archetyp | Vlastnosti |
| Prorok (Prophet) | Idealista, bojuje proti tradičným inštitúciám, rieši otázky morálky a princípov; Baby Boomers, narodení 1946-1964 |
| Kočovník (Nomad) | Pragmatik, silný individualista, nedôveruje inštitúciám, rieši otázky prežitia, „stratená generácia“; Generácia X, narodení 1965-1984 |
| Hrdina (Hero) | Optimista, tímový hráč, dokáže podriadiť svoje potreby celku, dôveruje inštitúciám; Mileniáli, narodení 1985-2004 |
| Umelec (Artist) | Prispôsobivý, nenápadný, konformný, orientovaný na proces; Generácia Alfa, narodení 2005-2025? |
A takto prežívajú jednotlivé „archetypy“ príslušné etapy života:
| Prorok (Prophet) | Kočovník (Nomad) | Hrdina (Hero) | Umelec (Artist) | |
| Vrchol (High) | detstvo | staroba | zrelý vek | mladá dospelosť |
| Prebudenie (Awakening) | mladá dospelosť | detstvo | staroba | zrelý vek |
| Rozpletenie (Unraveling) | zrelý vek | mladá dospelosť | detstvo | staroba |
| Kríza (Crisis) | staroba | zrelý vek | mladá dospelosť | detstvo |
Vidíme, že vlastnosti jednotlivých archetypov sú naozaj ovplyvnené ich detstvom. Prorok vyrastá v ére blahobytu, ktorý je však chudobný na kultúrne a duchovné podnety. Bojuje preto proti inštitúciám a konformite, považuje ich za príčinu tohto stavu. Kočovník vyrastá v ére neistoty a protestov proti existujúcej spoločnosti. Nedôveruje teda inštitúciám a spolieha sa hlavne na seba. Pre Hrdinu je individualizmus a nedôvera k inštitúciám charakteristická črta jeho rodičov, ako formu protestu si volí opačné správanie. Umelec vyrastá v Kríze, s poklesom životnej úrovne a obmedzeniami slobody, je preto komfortný a váži si to, čo má.
Dnes (2022) žijeme v čase Krízy. Myslím si, že kombinácia pandémie, kolapsu globalizovaných dodávateľských reťazcov, inflácie, problémov s dodávkami energií a vojny v susednej krajine, dokonale napĺňa jej definíciu. Samotná kniha bola pritom vydaná v roku 1997. V tom čase nič nenaznačovalo, že takéto udalosti skutočne prídu. V tomto je predpoveď autorov fascinujúca. Podľa roku narodenia patrím ku Kočovníkom a tu sa autori tiež „trafili“, moje charakteristiky tento archetyp dokonale napĺňajú.
Netreba zabúdať na to, že teória „turnings“ bola primárne otestovaná na anglo-americkej histórii. V našich podmienkach nemusí úplne platiť. Takisto treba brať do úvahy to, že ide o štatistickú záležitosť týkajúcu sa väčšiny. Jednotlivé „archetypy“ ľudí sa môžu narodiť aj „mimo svojej doby“.
Ak sa teda autori nemýlia, krízové obdobie by malo skončiť približne po 20-22 rokoch od jeho začiatku, teda v 2025 až 2027. Súčasťou bude pravdepodobne aj zánik existujúcich inštitúcií (EÚ?, Eurozóna?) a vznik základu pre tie nové (Eurofederácia? alebo jej opak, teda voľné združenie nezávislých štátov?).