Ako som sa nestal ministerským úradníkom 1

Počas mojej viac ako dvadsaťpäťročnej kariéry som pracoval ako zamestnanec menších firiem, či globálnej korporácie. Aj ako živnostník a majiteľ malej s.r.o.

Do „zbierky“ mojich foriem ekonomickej aktivity mi už chýbala iba práca pre štátnu sféru. Priznám sa, že ma to nikdy nelákalo. Štát bol pre mňa synonymom korupcie a rodinkárstva, miestom kde „ruka ruku myje“. Bol som presvedčený, že o tom, kto získa pracovnú pozíciu, rozhodujú hlavne známosti a členstvo v „správnej“ politickej strane.

Jedna výnimka sa však našla. Na portáli open.slovensko.sk sa objavilo výberové konane na dve pozície analytikov/analytičiek pre Útvar hodnoty za peniaze na Ministerstve financií. Konkrétne pre podriadený útvar „Investičná autorita“, pod ktorou je aj „Oddelenie stratégií a informatizácie“, ktoré posudzuje tiež štátne IT projekty. Táto časť štátnej správy mi pripadala vždy ako niečo zvláštne a pre štát netypické. Miesto míňania našich spoločných peňazí sa ich snažili šetriť. Radiť politikom, aby pri vynakladaní verejných prostriedkov pozerali aj na to, čo za ne získame.

Rozhodol som sa rýchlo. Môj biznis stagnoval, bol som v situácii, keď som zvažoval zmenu práce. Ponúkaný plat síce nebol žiadny zázrak, bol na úrovni bratislavského priemeru, hoci pozícia generálny štátny radca je tou najvyššou v štandardnej úradníckej hierarchii. Mne ale nešlo primárne o peniaze, tešil som sa, že získam zaujímavé pracovné skúsenosti.   

K počítaču som pripojil čítačku kariet a nalogoval som sa cez „čipový“ občiansky preukaz. Osobné údaje do formuláru sa načítali priamo z občianskeho, doplnil som telefón a e-mail. Bežné dokumenty ako životopis a oskenované diplomy som mal poruke. Bol však potrebný ešte aj motivačný list. Nikdy predtým som ho pri hľadaní zamestnania nepotreboval, tak som neváhal a zapojil som kreativitu na plný výkon.

Motivačný list

Vážené dámy, vážení páni

Oslovilo ma výberové konanie na pozíciu generálneho štátneho radcu. Považujem Útvar hodnoty za peniaze za jednu z najdôležitejších súčastí štátnej správy. Už len z toho dôvodu, že pôsobí ako brzda filozofii „z cudzieho krv netečie“, bohužiaľ stále rozšírenej pri míňaní verejných zdrojov.

Hoci výraz „obľúbený politik“, má niekedy podobný zmysel ako „obľúbená choroba“, neodpustím si výrok mojej obľúbenej političky Margaret Thatcherovej: „Neexistuje nič také ako verejné peniaze, existujú len peniaze platcov daní“. V tomto kontexte je moja prihláška do výberového konania aj prirodzene egoistická, pretože verejné zdroje sú „naše“, teda čiastočne aj moje, a snaha o čo ich najlepšie využitie je tým najprirodzenejším správaním.

V mojej pracovnej kariére som bol zamestnancom súkromných firiem, živnostníkom a majiteľom malej firmy. Pre štátnu správu som priamo nikdy nepracoval. Jedine spôsobom, a tu znova musím použiť výrok obľúbeného politika, Ronalda Reagana: „Daňovník je človek, ktorý pracuje pre vládu, ale nemusí skladať skúšky pre štátnych úradníkov.“

Ako podnikateľ som dával „skin in the game“, riskoval som vlastné peniaze, očakával som návratnosť investícií. Pri tomto procese som sa snažil využiť všetky moje znalosti a skúsenosti, aby boli straty minimálne a prínosy čo najvyššie. Uvedomujem si, že „štát nie je firma“ a neslúži len na maximalizáciu ziskov ale základné princípy rozumného hospodárenia majú podnikanie a veci verejné spoločné. Prácu v štátnej správe vnímam preto aj ako príležitosť. Možnosť vidieť situáciu z „opačnej strany“, učiť sa nové veci a prispieť tak v konečnom dôsledku k tomu, aby sme mali vo verejnej sfére „čo najviac muziky za čo najmenej peňazí“.

Prakticky celú moju pracovnú kariéru som strávil v oblasti informačných technológií. Pracoval som na projektoch nielen pre súkromný sektor ale aj pre verejnú správu. V tom vidím aj môj najväčší potenciálny prínos pre váš Útvar. Informačné systémy sú totiž komplikované a pre neodborníkov častokrát aj záhadné „monštrá“. Cez ich komplikovanosť sa tak dá, skryte pred zrakmi laikov, „vysávať“ neskutočné množstvo verejných prostriedkov. Odborná analýza tak môže v takýchto prípadoch ušetriť štátu nemalé množstvo peňazí.

Čo sa týka mojich ďalších predpokladov na prácu pre váš Útvar, tak okrem technického vzdelania mám aj vzdelanie v oblasti manažmentu. Jeho obsahom boli aj finančné analýzy či optimalizácia pracovných procesov. Matematické modely v MATLAB a Octave som robil už počas VŠ štúdia. Krátky program v jazyku Python napísať zvládnem a ak by som mal možnosť pracovať u vás, tak by som mal dôvod konečne sa „dokopať“ k tomu, aby som sa naučil R.

Ako dlhoročný školiteľ kurzov z oblasti informačných technológií som schopný verejne prezentovať a vysvetľovať aj komplikované veci pochopiteľným spôsobom. Myslím si, že aj táto dispozícia môže byť pre Útvar hodnoty za peniaze prínosná.

Pekné, nie?  Moja tvorivosť bola zbytočná. Na konečnom pohovore som sa dozvedel, že motivačný list niektorí posudzujúci vôbec nečítali.

Ešte v deň mojej prihlášky do výberového konania mi do schránky na slovensko.sk prišlo potvrdenie o zaradení. Po ukončení termínu na prihlasovanie to dopadlo tak, že o tie dve pozície budeme „bojovať“ štrnásti.

Následne som dostal e-mail z Osobného úradu Ministerstva financií (tak sa v štátnej správe nazýva HR oddelenie) s detailmi týkajúcimi sa výberového konania. Dozvedel som sa, že bude trojkolové. O jeho podrobnostiach si povieme nabudúce. 

Leave a Reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.