Počítače ’71

Keď Lenka Filipová spievala: „Věci samozřejmé zdají se být zázračné, věci vyjímečné zdají se být průzračné…“, určite nemyslela na to, čo sa v minulosti udialo v oblasti počítačov. Presne pred päťdesiatimi rokmi, v roku 1971, sa však v tomto odvetví uskutočnili udalosti, na ktoré predchádzajúci citát sadne ako „r*ť na šerbeľ“.

Prvý mikroprocesor

Základom každého počítača je procesor alebo CPU (Central Processing Unit). Je to obvod, ktorý dokáže vykonávať príkazy programu, čítať a zapisovať dáta z/do pamäti a zároveň aj cez rozličné rozhrania komunikovať z vonkajším svetom.

Prvé procesory boli obrovské skrine plné tisícok súčiastok, na začiatku elektrónok, neskôr tranzistorov. V 60. rokoch minulého storočia sa elektronika miniaturizovala a výsledné obvody boli stále menšie a menšie. Skutočný prielom však nastal až začiatkom rokov sedemdesiatych. 

15. novembra 1971 uviedla na trh firma Intel prvý komerčne dostupný mikroprocesor. O štyri dni neskôr sa narodil aj autor tohto článku. Kombinácia, vďaka ktorej ho môžete čítať, bola na svete.

Intel 4004 (autor Thomas Nguyen)

Išlo o prvý počítačový procesor vyrobený ako jeden integrovaný obvod (mikročip). Tento zázrak vtedajšej techniky, s označením 4004, obsahoval 2250 tranzistorov vyrobených 10 µm technológiou, teda najmenší detail jeho konštrukcie bol asi 15-krát menší ako priemer ľudského vlasu. 

Intel 4004 dokázal spracovávať 4-bitové dáta na frekvencii 740 kHz, spracovanie jednej inštrukcie trvalo minimálne 8 cyklov, čo znamenalo, že maximálne pracoval rýchlosťou 92 500 inštrukcií za sekundu. Dalo sa k nemu pripojiť 4kB pamäti programu vo forme ROM a 640 bytov RAM. Na dnešnú dobu smiešne parametre.

Vyrábal sa až do roku 1982 ale veľmi rýchlo prišli jeho výkonnejší nasledovníci – 8008 v roku 1972, 4040 a 8080 v roku 1974. S posledným menovaným, v podobe jeho kópie vyrobenej v národnom podniku TESLA (MHB8080), sme sa už mohli stretnúť aj my. Napríklad v počítači PMD85. 

Dnes sa v každej domácnosti nachádzajú desiatky mikroprocesorov. Sú nielen v počítačoch ale aj v mobilných telefónoch, tabletoch, hracích konzolách či televízoroch. Aj bežné domáce spotrebiče ako automatická práčka, umývačka riadu alebo mikrovlnná rúra sa už bez mikroprocesoru nezaobídu. 

Prvý e-mail

Je zaujímavé, že veľa vecí, ktoré sa neskôr ukážu ako nesmierne praktické a užitočné, vznikli bez veľkého plánovania. Neorganizovali sa stretnutia, neschvaľovali rozpočty a v prípade úspechu „papaláši“, ktorí sa o úspech vôbec nepričinili, neprestrihávali pásky. Len jeden šikovný a inteligentný človek dostal nápad, ktorý hneď aj realizoval. Častokrát bez vedomia manažmentu alebo dokonca napriek jeho príkazu. 

Do takejto kategórie patrí aj e-mail. Nevieme preto, čo bolo obsahom prvého e-mailu, ani to, kedy presne bol odoslaný. Čo vieme je, že niekedy v roku 1971 sa zamestnancovi firmy Bolt Beranek and Newman (BBN), ktorá vytvorila základnú infraštruktúru pre ARPANET, z ktorého neskôr vnikol Internet, zdalo, že systém posielania správ je „elegantnou myšlienkou“.

Autor tohto nápadu, Ray Tomlinson, ho následne implementoval a keď ho prvýkrát ukázal kolegovi varoval ho: „Nikomu to nehovor! Toto nie je to, na čom máme pracovať“. Nasledujúci rok Tomlinson zvolil na oddelenie mena používateľa a názvu počítača znak, ktorý sa nachádzal na klávesnici vtedajších terminálov ale využíval sa veľmi málo. Bol to zavináč.

Dôležitosť tejto technológie pre dnešok ukazuje jednoduchý fakt. Polstoročie po jej vynáleze sa každú minútu odošle približne 200 miliónov e-mailov. Veľa z nich je len zbytočný reklamný balast a spam ale bez niektorých správ by bol náš život oveľa chudobnejší. Môže ísť o intenzívnu komunikáciu s priateľom, či obchodným partnerom, nezávisle od toho, či pochádza zo susedného mesta alebo opačného konca zemegule. Poteší nás ale aj strohý oznam, že objednávka z e-shopu je už pripravená na prevzatie.

Vzhľadom k tomu, že nevieme kedy presne bol e-mail prvýkrát použitý, môžeme jeho päťdesiatročnicu oslavovať po celý rok 2021. Ideálne prípitkom. Vždy, keď odošleme alebo prijmeme e-mail. V dnešnej „home office“ dobe je to najlepší spôsob ako získať cirhózu pečene. 

Prvý e-book

V roku 1971 získal Michael S. Hart prístup k sálovému počítaču Xerox Sigma V na University of Illinois. Jeden z operátorov počítača bol jeho najlepší kamarát a druhý bol kamarátom jeho brata, jeho účet preto nemal žiadne obmedzenie na spotrebovaný počítačový čas. Odhaduje sa, že táto „vymoženosť“ mala hodnotu 100 000 až 100 000 000 vtedajších dolárov.

Hart sa rozhodol, že tento prístup využije užitočne a začne cez počítač distribuovať texty kníh, ktoré už nie sú chránené autorským právom. Vznikol tak Project Gutenberg, dnes obsahujúci text viac ako 50 000 kníh.   

Prvým textom, ktorý Hart zapísal do počítača, bola Deklarácia nezávislosti USA. Hart si vybral dobre. Aj po skoro štvrtine tisícročia sú jeho slová stále aktuálne. Môj obľúbený odstavec je tento:  

Pokladáme za samozrejmé pravdy, že všetci ľudia sú stvorení seberovní, že sú obdarení svojím Stvoriteľom určitými neodcudziteľnými Právami, že medzi tieto práva patrí Život, Sloboda a hľadanie Šťastia. Že k zaisteniu týchto práv sa medzi Ľuďmi ustanovujú Vlády, odvodzujúce svoje oprávnené právomoci zo súhlasu ovládaných. Že vždy, keď sa akákoľvek Forma Vlády stane škodlivá týmto cieľom, je Právom Ľudí ju zmeniť alebo zrušiť a ustanoviť Vládu novú, zakladajúcu sa na takých princípoch a organizujúcu svoje právomoci v takej forme, v ktorej sa bude javiť, že najpravdepodobnejšie zabezpečí ich Bezpečnosť a Šťastie.

Prvý manuál UNIX

Operačný systém Unix, ktorý vznikol v roku 1969 v Bell Labs, bol na začiatku len hračkou. A to doslovne. Jednou z hlavných motivácií na jeho vytvorenie bolo to, že sa na ňom dala hrať hra Space Travel.

Ken Thompson, David Ritchie a ďalší programátori, ktorí sa na vzniku Unixu podieľali, však rýchlo uvideli, že tento systém je užitočný. Limitom bol, na svoju dobu zastaraný, počítač PDP-7 na ktorom Unix bežal. Autori Unixu preto v roku 1970 presvedčili vedenie na kúpu počítača DEC PDP-11/20.

Nič však nebolo zadarmo. Aby vedenie kúpu za vtedajších 11 800 USD (dnešných 82 600 dolárov) odsúhlasilo, muselo sa nájsť pre Unix praktické využitie. Tým bolo spracovanie patentových prihlášok, ktoré vyžadovali predpísané textové formátovanie. Bell Labs, ako výskumno-vývojová časť firmy, podávali množstvo patentov a spracovanie prihlášok tak bolo administratívne náročné.  Na tento účel bol napísaný program  roff.

V okamihu, keď sa Unix stal „oficiálnym“, bolo potrebné vytvoriť dokumentáciu, aby ho mohli používať aj ľudia mimo pôvodného vývojárskeho tímu. Preto 3. novembra 1971 vznikol prvý Unix Programmers Manual. Na jeho prípravu sa pochopiteľne použil roff bežiaci na Unixe.  

Dnes si môže každý používateľ Unixu, Linuxu alebo iného príbuzného systému zobraziť manuál zadaním príkazu man a uvidieť tak stručný a jasne pochopiteľný návod na používanie systému. Skratka RTFM (Read the fu***g manual, Čítaj ten poj***ý manuál) sa tak stala neoddeliteľnou súčasťou počítačového „folklóru“.

Prvý „počítačový červ“

Červ je počítačovej terminológii program, podobný počítačovému vírusu, ktorý sa dokáže sám šíriť po počítačovej sieti. Najznámejším červom bol ten, čo 2. novembra 1988, ako pokusný kód napísaný študentom Robertom T. Morrisom, využil chyby operačného systému Unix a svojim šírením prakticky zahltil väčšinu počítačov s Unixom pripojených k vtedajšiemu Internetu. Morris dostal, vzhľadom k tomu, že jeho konanie bolo neúmyselné, trojročnú podmienku, 400 hodín verejných prác a 10 000 dolárovú pokutu. Dnes je Robert Tappan Morris riadnym profesorom na MIT.

Morrisov červ však nebol úplne prvým, bol len prvým z tých, čo napáchali vážne škody. Prvý bol vytvorený v roku 1971 Bobom Thomasom v nám známej firme BBN. Creeper, pravdepodobne nazvaný podľa postavy z komiksusa presúval medzi počítačmi a vypisoval hlášku na termináli „I’M THE CREEPER : CATCH ME IF YOU CAN.“ (Som Creeper: chyť ma, ak to dokážeš). Thomasov kolega, Ray Tomlinson, človek, ktorý poslal aj prvý e-mail, ho upravil tak, že sa miesto presúvania kopíroval (teda po presune sa z pôvodného stroja nevymazal). O rok neskôr preto vytvoril program Reaper (žnec, kosec), ktorý sa tiež šíril po sieti a dokázal Creeper z počítača vymazať. Niekedy sa označuje za prvý antivírus.